Bosý v daždi

Dážď padá a padá

A ja uprostred neho

Kvapkám vyhýbajúc sa

Behám po tráve bosá

Úžasný pocit je

Keď tráva šteklí moje prsty

Chladí moje chodidla

A ja moknem uprostred dažďa

Celá premoknutá líham na zelenkavú trávu

Uprene dívajúc sa smerom k nebu

A cítiac Božiu lásku a jeho nehu

Ktorá hladí moju dušu utrápenú

Dážď padá a padá

A ja zo zeme vstávam

Kde opäť na boso

Prechádzku si dávam

Nato zrazu ktosi vedľa mňa bosý kráča

Pevným stiskom moju ruku stláča

A tíško mi do uška vraviac:

„Už sa toľko netráp, kráska.

Kráčame spolu bosý

A ja ďakujem Bohu,

Že nekráčam sám,

Ale že o mňa niekto prosí.“